Prekvapenie pre Prednú Poludnicu

Odtiaľ som vyšiel

Predná Poludnica (1491 m n. m.) by v pohode mohla niesť aj titul "predskokan" Poludnice (1548 m n. m.). Obidva vŕšky ležia pri sebe ako verné susedky v Nízkych Tatrách. Poludnici vďačí za svoj vznik aj Mikroregión pod Poludnicou.

Ľudia vraj v strednom Liptove prezývajú Prednú Poludnicu ako "Iľanovská Poludnica" a jej južnejšiu susedku Poludnicu ako "Demänovská Poludnica", takže to vyzerá tak, akoby obce Iľanovo a Demänová (paradoxne neleží pod ňou) rozhodli o ich neoficiálnych pomenovaniach.

Poludnica je obkľúčená zo severovýchodu Liptovským Jánom, severne je od nej Závažná Poruba, k severozápadu sa nachádza Iľanovo a Ploštín, zo západu ju ohraničuje Iľanovská dolina, južne leží sedlo pod Kúpeľom (1131 m n. m.), čo predstavuje spoločného menovateľa pre ešte južnejšiu Krakovu hoľu (1751 m n. m.) a napokon z východu je lemovaná známou Jánskou dolinou.

Obe "Poludnice" si už zvykli na to, že ich obdivovatelia sa k nim priblížia zo štyroch smerov - a to z Iľanova po turistickom chodníku modrej značky, kde medzi kótou 1360 metrov nad morom a Prednou Poludnicou sa nachádza približne tri metre vysoký kovový rebrík ako istiaci prvok, taká kvázi "mini ferrata". Ďalší smer - tiež na modro sfarbený - je zo sedla pod Kúpeľom cez vyvýšeninu "Kúpeľ" (1268 m n. m.) a medzi ňou a Poludnicou zhruba v strede trasy sa chce skryť "jaskyňa za humnom". Tretí prístup Predná Poludnica umožňuje skrze zelenej značky z dedinky Liptovský Ján od hotela Ďumbier cez Javorovicu (1062 m n. m.). Posledná farba trasy ostala žltá a tá patrí chodníčku začínajúceho v Závažnej Porube, pokračujúcim chatou Opalisko a v sedle Rakytovica (1080 m n. m.) sa stretáva s už spomenutou zelenou pešinkou.

Čo sa týka prekvapenia, uvedeného v názve článku - najprv som bol prekvapený ja, keď mi kolega pred časom podal pre mňa vzácnu informáciu, že jestvuje aj piaty smer - bývalý turistický chodník červeného značenia - on ale už svoje "služby" neponúka širokej verejnosti. Stará značka má tiež iný tvar alebo podobu ako tie súčasné označenia pre turistov. A preto som si zmyslel, že aj ja prekvapím samotnú Prednú Poludnicu mojou nečakanou návštevou z tohto tajomného červeného smeru.

Na mapách táto červená trasa nie je vyznačená, takže som trochu improvizoval a pomohol som si Iľanovom, za ním totiž naberá výšku pekne udržiavaná zvážnica a tak ma poslala do lokality na mape ako "Majerská", odtiaľ som bol posunutý vyššie ku kóte 911,6 m n. m., tu sa mi však krok zvrtol k miestu zvanom "Kubáňová" a zrazu som sa ocitol v istom bode na svahu nad priesekom lesa, čo siaha až dole k úpätiu kopca. Intuitívne som stúpal hore, až sa mi zjavila prvá červená značka.
Pre mňa prvá červenobiela značka už zrušenej turistickej trasy
- okamih, ktorý ma preniesol do histórie značenia (MF)

Túto pre mňa prvú červenú značku som objavil v lokalite Opalisko, nazývanej rovnako ako chata hlboko podo mnou. Celý čas chôdze mi svoje zákutia odhaľoval lesnatý hrebeň, čnejúci sa nad dolinkou Suchá, v ktorej je umiestnený žltý chodník a nad stromami pokrytým kotlom s menom Záskalie. Postupným kráčaním zisťujem nulovú údržbu cestičky, čo je logické z dôvodu pravidelného neužívania. Vyššie terén nadobúdal skalnatý charakter, čo len obohatilo moju túru o zaujímavé momenty.
Prvé skaly, v pozadí Končitý vrch (1310 m n. m.), dolu kotol Záskalie - pohľad na západ (MF)
Jeden z atypických výhľadových momentov sa objavil, keď mi oči zaostrili na Končitý vrch (1310 m n. m.), vsadený do severozápadného predĺženého výbežku Prednej Poludnice so záverečným kopcom Vápenná (792 m n. m.), znižujúceho sa k Iľanovu.
Ďalší kamenný útvar po ceste (MF)

Z času na čas sa ukazovala scenéria okolia Liptovského Jána (MF)
Bolo to ako na hojdačke - raz hore, potom dole a tak dookola - zastaviť som bol nútený takýmito výjavmi :
Občerstvenie pre sietnicu (MF)
Hrebeň naďalej hádzal viac a viac svojich metrov pod moje chodidlá, keď snáď na dosah ruky sa vynorila vytúžená konečná - Predná Poludnica. Poslednú vzdialenosť k nej spôsoboval hustý porast stromov zdanlivo nepriechodný v spolupráci so zrázmi, čo sa ma pokúšali odradiť od výstupu.
Rešpekt budiace bledé zrázy Prednej Poludnice s predvojom mohutných smrekov (MF)
Idúc vpred, roztrúsil som obavy za sebou získaním jedinečných výhľadov, nezvyčajných pre klasické, frekventované trasy.
Vľavo nápadná Demänovská hora (1304 m n. m.) (MF)
Aj Predná Poludnica mi opätovala prekvapenie, keď sa ku koncu tejto púte nado mňa prudko povzniesla svojím skoro kolmým bralom.
Predtucha poslednej prekážky... (MF)

Dilemou "zabaliť to, či nevzdať to" posadnutý som na chvíľu pohľadom zaváhal...
Zaváhanie spätným pohľadom (MF)
Narastajúce zúfalstvo utlmili kovoví pomocníci pripevnení k stene, ktorých chladné oká túžili po dotyku teplej ruky...
Jediná nádej pre výstup (MF)
Iba reťaze boli nádejou, že budem pustený na vrchol, pretože to bralo napravo a ani naľavo nemalo konca kraja. Rezolútne som zhadzoval strach dolu svahom odvážnym prekladaním nôh za zvuku rinčania reťazí.
Konečne v bezpečí. Reťaze sa dvíhajú zdola do výšky cca 7 metrov nad zemou. (MF)

Tu im ďakujem za pomoc a vyplavujem zvyšky adrenalínu (MF)
Čuduj sa svete - reťaze na Prednej Poludnici - to majú vo výbave také Roháče, Sivý vrch, Vysoké Tatry a podobné autority. To znamená, nepodceňovať ani tieto nižšie výzvy, hoci nás balamutia svojou vari bezvýznamnou výškou. Správnosť môjho azimutu mi potvrdili aj ľudské kresby na kmeňoch, ktoré vo mne evokovali predstavu akejsi vstupnej brány a zároveň znásobujú moje nadšenie pretrhnutím tejto pomyselnej cieľovej pásky.
Tesne pred cieľom (MF)
Prvá snímka z Prednej Poludnice (zľava som vyšiel) (MF)
...odtiaľ som vyšiel... (MF)
Klasický záber z Prednej Poludnice, ktorý väčšina už pozná (MF)
Tabuľka ako dôkaz - chodníček smerujúci na Poludnicu (MF)
Následne som sa potom spokojný vydal žltou značkou do sedla Rakytovica (1080 m n. m.),
V sedle Rakytovica (MF)
Predná Poludnica zo sedla Rakytovica (MF)
cez Závažnú Porubu domov...

Autor : Marián Fejerčák

Komentáre