Jen krátce-co je na něm dobré a co špatné? Vzdát se ho?

To přínosné jsou jednoznačně peníze. Pokud člověk dělá práci, která ho baví, je to další plus.

Problém nastává, pokud člověk přes práci a peníze zapomíná na sebe a na rodinu ( či partnera). Často si lidé v práci na sebe šijí bič a vedou se do nadprůměrných výkonů na úkor odpočinku. A následně zdraví. Sama s tím mám zkušenost a u mě se to projevovalo nejprve tlakem v uších (nechtěla jsem poslouchat sebe a byla jsem pod tlakem) a když jsem na toto neslyšela, následně i tlakem na hrudi. To už je krok od vysokého krevního tlaku.

Často hovoříme, že máme zdraví na prvním místě, ale stojí za zamyšlení, zda tomu tak je doopravdy (t.j.zda naše chování odpovídá tomu, co říkáme). Pokud mám, jak říkám, zdraví na prvním místě, ale pracuju přes chřipku, pod tlakem nebo se nechám manipulovat (a dobrovolně, jsem ve vztahu, který mi škodí), pak nemám na prvním místě zdraví.

Všecko, co nás vede do pocitu nepohody, nespokojenosti (ať vědomé nebo nevědomé) z dlouhodobého hlediska může vést ke zdravotním problémům. Zdravotní problémy jsou tedy jen odrazem toho, jak žijeme. A také poslední předstupeň varovných signálů, že na sobě máme máknout. Nejsou výjimkou lidé, co celý život jen pracují, neumí se zastavit a neodpočívají a ve stáří je nemoci donutí lehnout. Genetika (nebo třeba i rodinná karma v tom může hrát svoji roli).

A především, život je pestrý a nenabízí pouze práci, ale i krásy památek, přírody, filmů, nebo třeba vztahů. Není neobvyklá situace, kdy se muž snaží zajistit rodinu, pracuje od nevidím do nevidím a po 15 letech manželství se najednou zastaví a zjistí, že svoji manželku ani nezná a jsou si cizí (to bych zvýraznila kurzívou). Vztahy jsou pro naše fungování velmi důležité. Jsou zdrojem radosti, podpory v těžkých chvílích a také možnosti realizovat se.

Nezapomínejte proto na úkor práce a peněz na své blízké. Každý je potřebuje a oni potřebují Vás. Pamatujete si ještě na to, co vykouzlí Vaší polovičce úsměv na tváři? Nebo jste to za ty roky stereotypního života a zvyku zapomněli a naskočili do továrny na automatické chování?

Ať Vám kvetou vztahy!

Autorka publikuje také články na https://mondhealing0.webnode.cz/

Dnešná doba je pre dospievajúce deti ťažšia ako doba pred 20, 40 alebo 60 rokmi. Predtým ešte boli pevne stanovené hranice a úlohy, ktoré musel človek v určitom veku zvládnuť. V súčasnosti sa tá veková hranica rozťahuje a tak nájdeme mnoho biologicky dospelých vo veku 25 rokov, ktorí nevedia, čo by chceli robiť, akú prácu vykonávať alebo hovoria, že na svadbu majú ešte čas.

V tejto dobe existuje viac lákadiel ako v skorších dobách. Pojmy, ako prokrastinácia (tendencia odkladať povinnosti – ľudovo povedané lenivosť), generácia súčasných 40 a 60 -nikov nepoznala. Bola to tiež doba, kedy nebolo k dispozícii na výber mnoho hračiek, reklamy na každom kroku a možnosť vidieť sex kedykoľvek Vás napadlo … Preto sa nečudujme, keď si dospievajúci nevie so sebou rady a vo svojom správaní pritvrdzuje. Čo teda s ním?

Či už Vás klamú, kradnú peniaze, či chodia za školu, nemá zmysel pubertiakov (9-15 rokov) fyzicky trestať. Buď by v ,,zlom“ správaní prestali iba zo strachu, alebo by v ňom tajne pokračovali. Ak chcete zo svojich detí vychovať slušných ľudí – mali by najprv pochopiť, čo svojím správaním spôsobujú a potom samé navrhnúť nápravu. Ak sa prestanú previňovať zo strachu z trestu, je možné, že sa k delikventnému správaniu v dospelosti vrátia (aj keď inou formou, napr. agresiou, bitkami a pod.). V dospelosti už nebudú mať strach z toho, že by ste im narezali. Kľúčom k slušne vychovanému dospelému človeku je pochopenie dôsledkov svojho konania.

Ak je na Vás dieťa drzé, okráda Vás a pod. – povedzte mu, ako sa v tú chvíľu cítite. Pubescent si myslí, že svet sa točí len okolo neho, je egocentrický a sústredený na seba (všetci ma pozorujú, všetci vidia, že mám krivý nos …) a v tomto období je menej empatický. Oznámením Vašich pocitov ho (znovu) učíte empatiu, vraciate ho späť do reality a predovšetkým ho informujete o tom, čo svojím správaním spôsobuje. Pokiaľ Vás pubescent napríklad bije, povedzte mu, že sa ho bojíte a ako Vás to v živote obmedzuje. Pokiaľ Vás okráda, vysvetlite mu, na čo tie peniaze boli a kde Vám budú chýbať. Podnecujte svoje dieťa k tomu, aby hľadalo riešenie a to potom vykonalo.

Bežne sa teenagerom v tomto období zhoršia známky, zmení sa hodnotový systém (preferujú priateľov pred rodinou). Toto je bežný jav a treba byť tolerantný, avšak neprestávajte svoje dieťa motivovať k učeniu. Nebojte sa, hodnotový systém sa mení v priebehu života niekoľkokrát a ešte sa zmení.

Pokiaľ má Vaše dieťa skúsenosť s drogami, určite je potrebné obrátiť sa na odbornú pomoc. Vhodná je prevencia pred pubertou. Školák by mal mať vedomosti a predstavu o tom, aký dopad má užívaní drog na telo i život samotný. Pokiaľ už puberťák skĺzne k užívaniu drog, bežne sa uchyľuje aj ku krádežiam. Rodičia to nesú ťažko, predovšetkým ak patria k rodinám, ktoré sa javia ako bezproblémové. Neobviňujte sa za to, že ste ako rodičia zlyhali a držte s partnerom spolu. Je to ťažké obdobie, partneri občas zvaľujú vinu za zlú výchovu na toho druhého, niekedy aj na genetiku. Nezabudnite však na to, že Vaše dieťatko už je napoly dospelé a schopné sa rozhodovať samo. Výchova ani dedičnosť nemusí hrať vôbec žiadnu rolu. Rodičia bohužiaľ málokedy zvládnu drogovo závislého sami, bez pomoci. Preto sa nehanbite obrátiť na odborníka – psychológa, kedykoľvek si nebudete vedieť rady s výchovou svojho dieťaťa. Nie ste v tom sami!

Prajem Vám čo najpokojnejšiu pubertu Vašich detí.

Autor: Andrea Machálková, psychológia a sexuológia

Pracovné začiatky sú niekedy ťažké. Vezmeme prácu, ktorá je voľná a niekedy utečie 20 rokov a zistíme, že pracujeme stále v rovnakej práci. Alebo občas aj prácu zmeníme, ale nie sme v nej spokojní. Či už sa jedná o prácu samotnú alebo o zárobok, poznáte túto nespokojnosť?

Keď budete robiť v rovnakom odbore alebo v rovnakom zamestnaní, nezdvihnete hlavu a nepoviete svetu o tom, že existujete, nič sa nezmení. Avšak, zmena so sebou prináša strach a mnoho otázok.

Nemôžem stratiť istotu práce

Áno, ľudia často zostávajú na rovnakých pozíciách, pretože to pre nich znamená isté miesto, isté peniaze. Tak sa ale nezmení ani Vaša spokojnosť v práci, a ani Váš zárobok.

Čo by som mal/a robiť?

Mnoho ľudí síce v aktuálnej práci nie je spokojných, avšak nevie si predstaviť, čo iné by robili. Mám pre Vás 2 tipy. Spomeňte si na to, čo ste chceli robiť, keď ste boli malí. Je jedno, ako bláznivé boli Vaše sny, priveďte ich do Vášho vedomia. Chceli ste maľovať, písať knihy, pliesť? Všetko sa počíta. Alebo si vybavte predmety na škole – v ktorých ste boli dobrí, ktoré Vás bavili?

Ak sa necítite na to, opustiť Vašu prácu, nemusíte robiť tak radikálnu zmenu ihneď. Môžete si z Vašich detských snov urobiť koníček. To, čo ste chceli robiť ako malí, môžete spojiť s Vašim dospelým pohľadom a zmeniť to. V detstve Vás napríklad bavilo stavať lego, v dospelosti sa môžete naučiť, ako vyrábať súčiastky pre stavebnice. Alebo ste v detstve chcela byť módnou návrhárkou, teraz sa k tomu môžete vrátiť a začať šiť napríklad vankúše. Naučiť sa, ako šiť, aké sú druhy látok a pod. Základom je venovať sa činnosti, ktorá Vás bude baviť. Až sa v nej zdokonalíte, môžete začať o sebe dávať vedieť, čo tvoríte. Najprv známym, napríklad venovať darček v podobe povlaku na vankúšik, časom môžete zverejniť na rôznych internetových inzertných portáloch, čo viete a pridať nejaké fotografie. Z Vášho hobby sa môže stať privyrobenie, možno aj hlavný príjem. Záleží len na Vás a Vašej motivácii.

Ak máte dostatok odvahy a cítite zázemie a podporu, či už v podobe partnera, našetrených peňazí, môžete sa vrhnúť do podnikania, hľadania práce v inom odbore. Ste napríklad predavačka a baví Vás vyšívať či šiť, skontaktujte firmy, ktoré sa zaoberajú výrobou, výzdobou látok. To, že nemáte skúsenosti nemusí byť vždy na prekážku. V motivačnom liste môžete oznámiť Vaše nadšenie pre vec, príp. aj to, že ste v detstve navštevovala nejaký krúžok alebo že sa po večeroch venujete šitiu. Môžete si napríklad založiť živnosť a venovať sa svojej obľúbenej činnosti sama za seba. Stanete sa tak zamestnávateľom sama sebe. Každá zmena potrebuje rozhodnutie a odvahu. Odvaha nie je absencia strachu, ale vôľa ho prekonať. Stanovte si, aký minimálny príjem potrebujete vo svojom živote dosiahnuť a snažte sa uveriť tomu, že toho dosiahnete. Stanovte si tiež termín (reálny termín), do kedy chcete určitej výplaty dosiahnuť. Pre svoj zámer však musíte urobiť reálny krok.

Často sa tiež deje, že keď už sa človek rozhodne zmeniť zamestnanie či nejaký zvyk v živote, je skúšaný. Príde mu napríklad ponuka z nového zamestnania s možnosťou vyššieho platu, ten je však len o niečo málo vyšší ako zárobok v aktuálnej práci. Často sú ľudia takto skúšaní, či rozhodnutie, svoj zámer myslia vážne.

Prajem Vám spokojnosť v práci!

Autor: Andrea Machálková, psychológia a sexuológia